- rehabilitácii
- telesnom cvičení
- poučení pacienta a jeho rodiny o vhodných režimových opatreniach.
Parkinsonova choroba prináša pacientom v priebehu rozvoja množstvo problémov a obmedzení. Miera ťažkostí nemusí byť vždy odrazom jednotlivých príznakov, závisí od odhodlania a vôle pacienta, jeho povahy a od spôsobu prijatia svojej choroby. Naučiť sa s chorobou žiť a bojovať proti telesným a duševným ťažkostiam je rovnako dôležité ako farmakologická liečba. Neoddeliteľnou súčasťou je fakt, že obmedzený je nielen pacient, ale aj jeho blízki, ktorí s ním žijú.
Aj po prepustení z nemocnice musí mať pacient vypracovaný presný denný režim. Je dôležité pokračovať v cvičeniach, ktoré pacient už pozná z hospitalizácie v nemocnici a postupne pridávať rôzne cvičenia, ktoré mu aj v domácom prostredí umožňujú zlepšenie jeho zdravotného stavu, uvoľnenie svalov a kĺbov.
Dôležitou súčasťou života sa stáva pravidelný pohyb, chôdza, plávanie, zabezpečenie vyváženej diéty, príjmu tekutín a dostatočný prísun vitamínov. Pri problémoch s prehĺtaním je nutné podávať mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky, alebo mixovanú. Domáce prostredie môžeme upraviť odstránením zbytočných prekážok, úpravou nábytku, postele, záchoda či kúpeľne, do ktorých môžeme umiestniť rôzne držadlá. Z prostredia by sme mali odstrániť nebezpečné predmety. Mali by sme podporovať sebestačnosť pacienta, pomáhať len v prípade jasnej neschopnosti výkonu pacienta, neponáhľať sa, rešpektovať potrebu väčšieho množstva času na jednotlivé výkony, prispôsobiť denný režim možnostiam pacienta. Pacient by sa nemal vyhýbať spoločenskému životu.
Do všetkých cvičení zaraďujeme aj aktivity denného života. Cvičenia musia byť kratšie, ale účinné, aby pacienta nevyčerpávali. Aby boli účinné, musí mať aj sám pacient záujem cvičiť. Vhodné sú švihové cvičenia, ktoré uvoľňujú svaly a kĺby, autogénny tréning a celková masáž, masáž šije a chrbta, ktorá napomáha svalovej relaxácii a súčasne zlepšuje krvný obeh.
Dýchacie cvičenia – nevyhnutná súčasť rehabilitácie, pretože pacient často dýcha krátko a povrchne. Pri nácviku chôdze nútime pacienta postupne predlžovať kroky, vyššie dvíhať kolená a pohybovať aj hornými končatinami, tiež chodiť s vystretým chrbtom.