Možno ste to už zažili. Pijete rannú kávu, čítate knihu alebo si pripravujete obed. A zrazu máte pocit, že niekto stojí za vami. Dokonca až taký intenzívny, že sa otočíte, len aby ste sa uistili, že tam naozaj nikto nie je. Odborníci hovoria, že v tomto prípade ide o prítomnosť halucinácií. Napriek tomu, že sú obzvlášť časté u pacientov s Parkinsonovou chorobu, pacienti aj lekári ich niekedy ignorujú. Považujú ich totiž za vedľajší účinok nasadených liekov.
Nový výskum, ktorý nedávno uverejnil odborný časopis Nature Mental Health, však ukázal, že môžu byť predzvesťou rýchlejšieho priebehu Parkinsonovej choroby.
„Teraz vieme, že včasné halucinácie treba brať pri Parkinsonovej chorobe vážne,“ komentoval štúdiu v tlačovej správe Švajčiarskeho federálneho inštitútu v Lausanne (EPFL) Olaf Blanke, ktorý vedie laboratórium kognitívnych neurovied.
Mohlo by to platiť aj pre ďalšie ochorenia
Švajčiarski vedci zistili, že pacienti, ktorým bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba a trpia v skorom štádiu ochorenia halucináciami, sú vystavení rýchlejšiemu úbytku kognitívnych funkcií.
„Ak trpíte Parkinsonovou chorobou a máte halucinácie, dokonca aj tie menšie, mali by ste tieto informácie čo najskôr povedať svojmu lekárovi,“ upozorňuje Fosco Bernasconi, ktorý pracuje v laboratóriu EPFL a je hlavným autorom štúdie. „Zatiaľ máme dôkazy spájajúce skoré halucinácie a pokles kognitívnych funkcií len s Parkinsonovou chorobou, ale mohlo by to platiť aj pre iné neurodegeneratívne ochorenia,“ dodáva.
V štúdii vedci zozbierali údaje od 75 pacientov vo veku od 60 do 70 rokov, ktorým lekári diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Následne absolvovali s odborníkmi sériu neuropsychologických a neuropsychiatrických rozhovorov.
Experti mali posúdiť najmä pokles ich kongitívnych funkcií, no zaujímalo ich aj to, či pacienti mali, alebo nemali halucinácie. Okrem toho merali aj ich mozgovú aktivitu v pokoji. Pri analýze údajov zistili, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí trpeli halucináciami, dochádzalo rýchlejšie k poklesu kognitívnych funkcií.
Parkinsonova choroba sa neprejavuje len trasom
Neurodegeneratívne ochorenia, medzi ktoré patrí aj Parkinsonova choroba, sa pacientom často diagnostikujú až v neskoršom štádiu, keď nezostáva príliš veľa možností liečby. Bernasconi, Blanke a ich spolupracovníci sa to snažia zmeniť. Práve preto pátrajú po skorých príznakoch ochorenia.
Parkinsonova choroba je tradične definovaná ako pohybová porucha s typickými motorickými príznakmi. Patrí k nim napríklad tremor (tras, pozn. red.), rigidita (stuhnutosť, pozn. red.) alebo bradykinéza (spomalenie tempa pohybov, pozn. red.).
Toto ochorenie však vedie aj k širokej škále nemotorických symptómov, ktoré sa objavujú v ranom štádiu ochorenia, napríklad zápche, poruche čuchu, depresii alebo poruchám spánku. Halucinácie patria medzi menej známe symptómy Parkinsonovej choroby, a to napriek tomu, že v jej počiatkoch ide o pomerne častý príznak. Približne jeden z dvoch pacientov s touto diagnózou zažíva halucinácie.
Odborníci upozorňujú, že včasné halucinácie sú skutočne dôvodom na obavy, pretože u tretiny pacientov s Parkinsonovou chorobou sa objavujú ešte pred nástupom motorických symptómov, akým je napríklad chvenie.
Bernasconi, F., Pagonabarraga, J., Bejr-Kasem, H. et al. Theta oscillations and minor hallucinations in Parkinson’s disease reveal decrease in frontal lobe functions and later cognitive decline. Nat. Mental Health (2023).
https://doi.org/10.1038/s44220-023-00080-6
